Bronz-Caine Disorder je komplexná fyziologická porucha krov čiernych ríbezlí (Ribes nigrum), ktorá nevzniká infekčným agentom, ale kombináciou environmentálneho stresu, disrupcie listovej výživy a sekundárneho tlaku sacích škodcov. Manifestuje sa najmä na miestach s maximálnou insoláciou porastu, v závetriach, a na vodne disbalancovaných plochách. Ker, ktorý trpí deficitom Ca/Mg/K v listoch, nevie dostatočne chrániť epidermu – a listy začnú naberať bronzový, matný, až „zaprášený“ vzhľad bez typických infekčných gala.
Táto listová porucha vedie k prudkému zníženiu fotosyntézy, pretože chlorofyl degraduje rýchlejšie, než sa vie obnoviť. Ker následne presmeruje metabolizmus do survival-mode a to spôsobí, že strapce s násadou bobúľ sa nalievajú pomalšie, bobule sú menšie a aromaticky ploššie. Nejde teda o chorobu plodu, ale o fyziologický collapse listovej fabriky, ktorý sa multiplikuje do rodivých orgánov.
V tejto fáze ker tvorí núdzové pavučinkové mikrofilmy na listoch, čo môže byť mylne interpretované ako primárny roztočový problém. Realita je, že roztoče (napr. Tetranychus alebo Bryobia) nastupujú až ako sekundárny oportunisti, ktorí využívajú oslabený a prehriaty list. Preto túto poruchu treba v atlase chápať ako slnko-sucho-výživový komplex, nie ako klasického, infekčne definovaného škodcu.
Implementácia ochrany stojí na strategickom manažmente: list nesmie byť chronicky vodne ani Ca/Mg/K disbalancovaný. Dôležité je mať včasnú jarnú diagnostiku listov už v období rašenia, udržať kry opticky aj fyzicky vzdušné a vodný režim stabilizovať tak, aby sa pôda netvorila škáry. Najúčinnejšia prevencia je založená na kalibrovaní porastu svetlom, Ca/Mg/K výživou, rezom a závlahou cez deň, nie v noci.
Zberový impression krov s „len jemným bronzovým nádychom“ môže byť zavádzajúci, no z agronomického poňatia znamená oslabenie asimilačnej a rodivého potenciálu pre ďalšie 2 roky. Preto odporúčame pracovať s týmto fenoménom ako indicatorom stresu porastu a nie len ako cieľ postreku.
