Septória ríbezľová (Septoria ribis) je závažné hubové ochorenie napádajúce najmä čierne ríbezle, no vyskytuje sa aj na červených a bielych druhoch. Spôsobuje typickú škvrnitosť listov, ktorá pri silnom infekčnom tlaku vedie k rýchlej strate lístia, oslabeniu rastliny a k významnému poklesu schopnosti tvoriť kvetné púčiky pre ďalšiu sezónu.
Pôvodcom choroby je huba Septoria ribis, ktorá patrí do oddelenia Ascomycota a prezimuje na opadaných listoch a rastlinných zvyškoch v medziriadkoch. Infekcia prebieha počas teplého a vlhkého jarného počasia, pričom prvé príznaky sa objavujú na najspodnejších listoch a postupujú smerom nahor v korune kra.
Choroba sa prejavuje ako hnedé až tmavohnedé okrúhle škvrny s priemerom 2–5 mm, neskôr s typickým svetlejším stredom. V centre starších škvŕn možno pozorovať pyknídy vo forme malých čiernych bodiek – tie obsahujú konídiá, ktoré spôsobujú sekundárne šírenie. Postupne dochádza k nekrózam a znamenitej defoliácii, najmä v hustých porastoch s nedostatočnou vzdušnosťou.
Pretože huba potrebuje na šírenie listový film vody, intenzita septórie je vysoká najmä v rokoch s častými dažďami v období máj–jún. Oslabené kry majú nižšiu rezistenciu k mrazom a úroda sa môže redukovať aj o 20–40 % v nasledujúcom roku v dôsledku straty fotosyntetickej plochy.
Ochranu je nutné založiť na integrovanej prevencii: odstraňovanie a mulčovanie lístia, vyrovnaná výživa a zásahy fungicídmi registrovanými proti listovým škvrnitostiam (mankozeb, dithianón, síra, azoly, či strobiluríny). Kriticky dôležité je načasovanie – od predkvetu po ukončenie intenzívneho rastu letorastov v 7–10 dňových intervaloch podľa tlaku infekcie. Z biologických alternatív sa vo výskumoch uvádza aj olej pomarančovej kôry (d-limonén) a hydrogenuhličitany ako doplnková ochrana v integrovanej produkcii.
Kľúčovou súčasťou manažmentu je i monitoring: kontrola spodných etáží listov po dažďoch a sledovanie prítomnosti nových škvŕn so stredovými pyknídami.